Odkvapový systém – norma versus skutočnosť a čo sa realizuje na Slovensku

Spoľahlivý odvod dažďovej vody zo strechy je veľmi dôležitý, preto je nevyhnutné venovať jeho výberu náležitú pozornosť. Samotnej realizácii strešného odkvapového systému by mal predchádzať kvalifikovaný odborný návrh, ktorý zohľadní vo výpočte typ lokality, klimatické podmienky, sklon strechy, jej tvarovú povrchovú a rozmerovú náročnosť a možnosti odvedenia vodných zrážok. Umiestnenie nevhodných žľabov a zvodov s nevhodným sklonom má za následok ich nefunkčnosť a poruchovosť.

Podkladom pre technický návrh sú nasledujúce platné predpisy a doporučenia:

1. STN 73 1901 – navrhovanie striech. Základné ustanovenie 06.2005
2. STN 73 3610 – klampiarske práce stavebné
3. STN EN 12056 – 3 05/2002 – gravitačné kanalizačné systémy vnútri budov, časť 3 – odvodnenie
4. STN 73 – 6760 – vnútorná kanalizácia
5. STN EN 1462 – žľabové háky na strešné odkvapové žľaby
6. STN EN 612 –  strešné odkvapové žľaby
7. STN EN 607 – závesné strešné odkvapové žľaby a ich súčasti vyrobené z PVC-U
8. Pravidlá pre navrhovanie a zhotovovanie striech 1.časť vydané Cechom strechárov v novembri 2003. Pravidlá boli prevzaté od Českého cechu klempířu a adaptované na podmienky u nás platných noriem. Keďže v našich stavebných technických normách (v ktorých citeľne absentuje aktualizácia na nové materiálne a technologické trendy v stavebníctve) chýbajú predpisy pre mnohé okruhy problémov, boli tieto čiastočne prevzaté a prispôsobené platným slovenským technickým normám.

Stanovenie rozmerov dažďových zvodov a veľkosti strešných žľabov závisí od množstva dažďových zrážok, veľkosti základnej plochy strechy (pôdorys) a odtokovej hodnoty (sklon, stav povrchu). Zvodové rúry sa dimenzujú na množstvo dažďových zrážok najmenej 300 l/s.ha. Kovové zvodové rúry musia byť do seba zasunuté najmenej 50 mm.

Plochy slúžiace ako podklad pre hydroizolačnú vrstvu (krytinu) musia mať sklon najmenej 3^o v smere odtoku vody. Klampiarske konštrukcie musia umožňovať voľný a plynulý odtok dažďovej vody a nesmú vytvárať miesta v ktorých by mohla voda trvalo stáť. Všade tam, kde klampiarske konštrukcie nadväzujú na povlakové hydroizolačné vrstvy musí byť plech podložený asfaltovým pásom najmenej 250 mm širokým tak, aby presahoval horný okraj plechu najmenej 150 mm.

Minimálny sklon pododkvapových žľabov (najviac používaných) je 1:200 = 0,5% = 5 mm/m.

Dilatačné spojenie žľabov závisí od materiálu z ktorého je žľab vyhotovený a od druhu a umiestnenia žľabu. Dilatáciu možno vyhotoviť v mieste rozvodia strešných žľabov, v mieste žľabového kotlíka alebo vložením žľabovej dilatácie.

Montáž klampiarskych výrobkov musí zabezpečovať:

• vodonepriepustné spojenie jednotlivých dielov klampiarskych výrobkov;
• pripojenie a pripevnenie klampiarskych výrobkov k podkladným konštrukciám;
• správnu nadväznosť na súvisiace konštrukcie a to zvlášť z hľadiska požiadavky nepriepustnosti a pripevnenia;
• požadovaný voľný dilatačný pohyb pri požiadavke vodonepriepustnosti z hľadiska účinku dažďa;
• dilatačný pohyb vlastných klampiarskych konštrukcií;
• ochranu proti korózii.

Pri výpočte vonkajšieho strešného odvodnenia sa postupuje nasledovne:

• zistí sa množstvo vodných zrážok, stanoví sa spôsob odvodnenia a poloha dažďového potrubia;
• množstvo vodných zrážok sa delí počtom zvodových potrubí ktoré sú k dispozícii;
• nadimenzujú sa zvodové rúry v súlade s STN EN 12 056-3: 2002: Gravitačné kanalizačné systémy vnútri budov. Časť 3: Odvodnenie striech. Navrhovanie a výpočet.;
• priradia sa strešné žľaby v súlade s STN EN 12 056-3: 2002.

Na posúdenie žľabu podľa uvedenej normy má vplyv i celý rad ďalších, predtým nehodnotených geometrických (tvarových) úprav a doplnkov žľabu, ako napríklad:

• sklon žľabu pod 3 mm/m (pod 0,3 %) má negatívny vplyv na odtok dažďových vôd žľabom, ktorý sa znižuje v závislosti na dĺžke žľabu až o 40 %;
• ak má žľabový úsek jeden alebo viac žľabových rohov alebo kútov, vynásobí sa hodnota návrhového odtoku dažďových vôd redukčným súčiniteľom 0,85 (to znamená, že sa zmenší odtok dažďových vôd zo žľabov na 85 %);
• ak je výtok strešného žľabu (ktorý nemá ploché dno) vybavený sitkom, musí sa hodnota navrhovaného odtoku dažďových vôd vynásobiť súčiniteľom 0,5 (zmenší sa odtok dažďových vôd na 50 %).

Nesprávna funkčnosť, respektíve úplná nefunkčnosť odvodňovacieho systému, je následkom nesprávneho návrhu alebo samotnej realizácie. V praxi sa vyskytujú tieto najčastejšie chyby:

1. osadenie odvodňovacieho systému bez spádu, respektíve nedodržanie minimálnych sklonov žľabov a priemerov žľabov a zvodov;
2. spájanie žľabových kusov do celkov bez dilatácii (max. dĺžka dilat. celkov = 15 m);
3. spoje žľabov a doplnkov a zvodových rúr nie sú vodotesné, nevhodná voľba spojovacej techniky;
4. nesprávne napojenie žľabov na kotlíky a odpadové potrubia (nedostatočné otvory pri zaústení žľabu do kotlíka);
5. ukončenie poistnej fólie bez odkvapového plechu;
6. okraje strechy pri odkvapoch majú byť pokryté vodotesným oplechovaním – odkvapnicou;
7. okraje strechy neukončené záveternou lištou, ktorej úlohou je nedovoliť prepadu vody zo strešných rovín;
8. strechy bez snehových zachytávačov, v zimnom období dochádza k odtrhnutiu alebo poškodeniu žľabov vplyvom zosuvu snehu;
9. miešanie komponentov od rôznych výrobcov, nevhodná kombinácia materiálov, napríklad meď–pozinkovaná oceľ;
10. veľké osové vzdialenosti žľabových hákov od rohov (1 – 1,5 m). Dôsledkom je klesanie žľabových rohov a vznik problémov s vyspádovaním žľabov.

V súčasnosti sa vyžaduje od strešného odvodnenia okrem výborných úžitkových a technických vlastností aj estetický vzhľad. Z tohto dôvodu je dôležitý výber materiálu, povrchová úprava a dostačujúca funkčná hrúbka a pevnosť vzhľadom na nebezpečenstvo tvorby cencúľov a zamŕzania žľabov a zvodov. Zvyčajne ich treba temperovať najmä pri objektoch v podhorských a horských oblastiach.